Cargo môže spustiť reťazovú reakciu, na riešenie je už skoro neskoro

Publikované dňa 18.02.2013   •  Zdroj: HNOnline

Vôbec ma neteší, že už druhý krát musím priniesť nelichotivé prognózy dopadu situácie okolo košického U.S. Steelu na železničné Cargo a ďalšie štátne železničné podniky (prvý blog tu: http://moje.hnonline.sk/node/12415).
Napríklad Cargo sme pritom dnes vôbec nemuseli riešiť. Stačilo venovať problému viac pozornosti v minulosti.

Ale k veci: Z dlhodobého hľadiska štát nemá žiaden dôvod podnikať v železničnej nákladnej preprave, tak isto ako nepodniká v automobilovej, leteckej či nákladnej lodnej. Preto Cargo malo byť dávno predané, obzvlášť, keď bolo jasné, že jeho hodnota stále klesá.

Pozrime sa teda spolu na vývoj hodnoty, ktorú Slovensko mohlo získať, ak by sa Cargo predalo
namiesto ilúzií o jeho budúcej revitalizácii:

Rok                                       Hodnota  Carga:
2006                                      520 mil. EUR  (cena dohodnutá pri zastavenej privatizácii)
2011                                      270 mil. EUR  (odhadovaná hodnota)
2012                                      170 mil. EUR (predpokladaná hodnota)
2013                                    – 130 – 300 mil. EUR (predpokladaná hodnota)

Prečo cena Carga klesla až na zápornú hodnotu?

V roku 2006 to bolo politické rozhodnutie vtedajšej vlády, ktorá bola presvedčená, že štát je lepší vlastník ako súkromný sektor. Fakty dnes ukazujú opak.
Prišla prvá vlna krízy v roku 2008 a 2009, pričom  vláda na miesto príjmu musela do Carga naliať v roku 2009 až 166 mil. eur vo forme finančnej výpomoci.  Tieto peniaze však neboli použité na revitalizáciu spoločnosti, ale sa „prejedli,“  pričom prepravy stále klesali. Hodnota v roku 2011 klesla približne na 270 mil. eur, čo  som ako poradca premiérky v roku 2011 pri tvorbe plánu revitalizácie železníc predpokladal.
Znamená to, že pri predaji v tomto čase, by úspešná cena za 100 percent akcií Carga mohla byť 270 mil. eur. Tak by sa štátu aspoň  vrátila pôžička z roku 2008 vo výške 166 miliónov, plus by sa zaplatili záväzky voči ŽSR v objeme 100 mil. eur. Zadlženie Carga v tomto roku bolo už vtedy hrozivých 88%!

Ďalšie zníženie hodnoty sa dostavilo po tom, čo aj napriek môjmu upozorneniu o nesprávnosti takéhoto rozhodnutia došlo k predaju časti majetku Carga (železničné depá) osobnému prepravcovi ZSSK Slovensko a.s. v hodnote 50 mil. eur. Preto, aby Cargo malo na prvú splátku spomínanej 166-miliónovej pôžičky od štátu, z čoho prepravca uhradil len 36 miliónov. A klesajúci trend prepráv pokračoval.
A dostávame sa do súčasnosti. Ak by U.S. Steel skutočne odišiel a Cargo by prišlo ročne o zhruba 12 miliónov ton prepráv, celkom určite by dosiahlo záporné imanie. Teda, ak už ho nemá aj tak. Cena spoločnosti by sa tak razom zmenila na stratu, ktorá by vznikla pri jej riadenom bankrote formou reštrukturalizácie dlhu. Dá sa predpokladať,že pri tomto scenári by štát prišiel o zvyšných 130 mil. eur a zvyšok by si odpísali banky.

Predajom časti majetku Carga v roku 2012 sa z neho stal vlastne len špeditér v oblasti železničnej nákladnej dopravy vlastniaci lokomotívy a vagóny. Vzhľadom na ekonomickú situáciu Slovenska preto vo mne rastie presvedčenie, že Slovensko takúto spoločnosť vlastne nepotrebuje, zvlášť keď do nej len stále nalievame peniaze!!!

….no Cargom to nekončí.

Ak by Cargu vypadli tržby z prepravy pre U.S. Steel, výpadok na tržbách za dopravnú cestu by pocítili aj ŽSR, ktoré žijú primárne z poplatkov za používanie ich koľají. Ich výpadok by odhadom dosahoval 16,5 milióna eur, čím by sa výrazne skomplikovala aj situácia ŽSR ako správcu trate.

Ďalším problémom by museli čeliť dodávatelia Carga – predovšetkým železničné opravovne.
Znížila by sa aj spotreba elektrickej energie, čo by predstavovalo ďalší výpadok na tržbách ŽSR a tak ďalej…
Zároveň sa dá predpokladať, že  aj pri  riadenom bankrote Carga by došlo k strate ďalšieho objemu prepráv z titulu straty dôvery, čo by mohlo znamenať dodatočné komplikácie ako v ŽSR, tak v celom sektore  železníc. A následne vo fabrikách v regiónoch, v ich zamestnanosti…

 Ako z toho von?

1.       Prvým a najlepším riešením nielen s ohľadom na Cargo, ale aj s ohľadom na samotné železiarne (viac na mojom blogu z decembra 2012: http://moje.hnonline.sk/node/12415), by bola dohoda vlády s americkým investorom, aby z Košíc neodišiel. Dohoda za cenu poskytnutia stimulov, či už vo forme daňových prázdnin, alebo
vo forme priamej finančnej dotácie.

2.       Druhým riešením by bolo ponúknuť Cargo ako bonus Rusku za to, že širokorozchodná trať ostane na Slovensku a zároveň  sa pri Košiciach dobuduje terminál na prekládku kontajnerov, čím by sa po našich tratiach mohlo následne prevážať približne 8-12 mil. ton tovarov ročne. To by dokázalo nahradiť výpadok z U.S. Steelu a nebol by ohrozený správca koľají – ŽSR.

Urýchlene vyhlásiť riadený bankrot spoločnosti priamo štátom tak, aby sa zachránilo aspoň čo sa dá. Paradoxne rovnako ako sa to udialo vo VSŽ po ére Mečiara a Rezešovcov. Následne takto ozdravené Cargo treba predať, aby sa viac takáto situácia neopakovala. Neustále hľadanie strategického partnera je v súčasnosti nereálne a s ohľadom na predpokladanú recesiu a spomaľovanie ekonomiky by sa tento problém len prehlboval…

Odporúčané články

Príbeh o kľúčovej diaľnici sa zamotal

„Môže dôjsť k oddialeniu výstavby o pol roka až rok,“ konštatoval pred časom šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej (S...

IDH v médiach  •  17.12.2013

Verejné obstarávanie je raj výpalníkov

Medzi najväčšie brzdy brániace rastu a toku peňazí do ekonomiky patrí paradoxne zákon o verejnom obstarávaní. Hoci mal priniesť viac transp...

IDH v médiach  •  05.11.2013

Regiojet: Končíme. Vlaky z Bratislavy do Košíc už nebudú premávať v takom počte ako dnes

Žltý dopravca oznamuje koniec viacerých jeho vlakov medzi Bratislavou a Košicami. Viní z toho ministra Jána Počiatka.

IDH v médiach  •  24.11.2015