Milióny do projektu, ktorý nepotrebujeme? Vláda zdedila ropovod a trápi sa, čo s ním

Publikované dňa 16.01.2013   •  Zdroj: HNOnline

Projekt ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom je politickým dedičstvom minulých garnitúr. Od roku 2003 sa ani jedna vláda neodvážila dať projektu zelenú, no treba povedať že ani červenú. Naposledy ropovod dočasne zmietla zo stola vláda Ivety Radičovej, a to najmä kvôli odporu verejnosti voči jeho trasovaniu cez Žitný ostrov.

Dnes projekt opäť ožíva. Vláda minulý týždeň schválila koncept ropovodu s možnými alternatívnymi trasami, tentoraz už nie cez Žitný ostrov, ale cez Bratislavu. Treba skonštatovať, že tak ako sa ľudia vedeli vlani a predvlani zmobilizovať v otázkach ekológie ropovodu, dnes nevidia jeho súvislosti ekonomické.Pritom všetky doterajšie kroky svedčia o tom, že roky pred sebou tlačíme projekt, ktorý sa stále menej a menej podobá na dobrý obchod pre slovenských daňových poplatníkov.

Rúra, ktorá má končiť v rafinérii OMV je spoločným projektom rakúskej strany a nášho Transpetrolu. Má zabezpečiť dodávky ruskej ropy z ropovodu Družba do Schwechatu.

Ak by cez Družbu prestala tiecť ropa, cez túto novú rúru nám Rakúšania reverzných chodom pustia ropu do Slovnaftu – aspoň tak to tvrdia zástancovia projektu.
A to je prvá logická diera projektu, pretože to nevychádza: Pretože schwechatská OMV ako cieľová destinácia ropovodu čerpá ropu najmä z ropovodu TAL, ktorého kapacita je 42 miliónov ton ropy ročne. Ten zásobuje rafinérie v Rakúsku, Nemecku a v Česku. Domnievam sa, že dostať do tejto rúry ďalších niekoľko miliónov ton ropy pre Slovensko je preto nemožné, pretože už je plný. Fyzika nepustí.

Navyše, akcionármi tohto ropovodu sú rakúski, českí a nemeckí majitelia rafinérií. Neviem si predstaviť, ako by obmedzili svoju výrobu a zisky len preto, aby mohli pomôcť Slovensku v čase núdze. Takto sa korporácie nesprávajú (viď vyjednávanie doterajších majiteľov SPP s Gazpromom o cenách ropy pre slovenských odberateľov).

Pre toto všetko už chápem, prečo samotná Európska komisia vo svojej analýze označila ropovod BSP do Schwechatu za komerčný projekt a odporučila Slovensku sústrediť sa na iné strategické projekty, napríklad prehodnotiť terajšie kapacity Adrie a iné. Nehovoriac o tom, že alternatív trasovania je príliš málo.

Predstavitelia BSP tvrdia, že návratnosť projektu je zhruba 10-11 rokov. Tvrdia to však bez podpísanej zmluvy s OMV o odbere ropy a stanovenia tranzitných poplatkov. Preto toto číslo nemá žiadnu váhu a môžeme ho považovať za marketingový údaj. Budeme so záujmom sledovať, aké sadzby sa napokon podarí vyrokovať reálne – trh totiž v kuloároch vie, že uvedená návratnosť zrejme nie je reálna. Len aby dovtedy neboli investície do projektu rozbehnuté tak, že už sa nebudú dať prehodnotiť.

Čo je však najzvláštnejšie, v roku 2003 sme sa „sami“ dotlačili k tomu, že Slovensko zaplatí až dve tretiny celej investície do ropovodu pohybujúcej sa od 70 do 112 miliónov eur. A to napriek tomu, že na našom území bude len zhruba desatina trasy ropovodu – od Slovnaftu po hranice s Rakúskom. Možno nevieme, či nám za takúto priateľskú dotáciu Rakúšania sľúbili protislužbu, ale na prvý pohľad to vyzerá, že mali v rokovaniach značne navrch. Byť predstaviteľom susednej krajiny, robím presne to isté: Zaplatím iba 1/3 nákladov, čiže získam ďalší zdroj ropy prakticky zadarmo. To posilní moje postavenie medzi lokálnymi rafinériami a navyše mi zabezpečí energetickú diverzitu.

Posledná poznámka: Z celkovej sumy (ktorú ešte nepoznáme) už bolo podľa rozhovoru v novinách investovaných 11 miliónov eur. Čiže slovenskí daňoví poplatníci už investovali svoj podiel vyše ôsmich miliónov do niečoho, čo sa ešte neschválilo.

Bolo by zaujímavé a úplne legitímne vedieť, za čo sme túto nemalú sumu zaplatili, keďže nezačala ani len príprava stavby. Za projekty, alebo tradičné slovenské analýzy? Alebo sme sa zahrali na Singapur a pomohli sme ekonomicky zaostalému Rakúsku s výkupom pozemkom na ich strane?

Postreh na záver:

Dnes na Slovensko prúdi ropa z Ruskej federácie cez ropovod Družba. Dodávky sú zatiaľ síce bezproblémové, ale treba mať na pamäti jeho vek, viac ako 50 rokov.

Do hry vchádza aj snaha dodávateľov z krajín Spoločenstva nezávislých štátov o diverzifikáciu exportných ciest – rozumej vyhnúť sa tranzitu cez nespoľahlivú Ukrajinu. Preto už bol dokončený ropovod Baltic Pipeline System II, ktorým je možné odkloniť prepravu ropy cez Družbu tesne pred bieloruskými hranicami na sever, do prístavu UsťLuga v Baltickom mori. A pracuje sa na ďalších trasách.

Ak do toho zakomponujeme výrok významného predstaviteľa Gazpromu na nedávnej konferencii vo Švajčiarsku, ktorý povedal, že keby vlastnil rafinériu na trase Družby, uvažoval by o jej zatvorení, tak sa nám téma investovaných peňazí do prepojenia so Schwechatom vracia, tentokrát spoza hraníc.

Otáznikov a nedopovedaných ekonomických príbehov okolo projektu ropovodu Bratislava-Schwechat je aj po rokoch príliš veľa. Vláda, ktorá chce byť dobrým hospodárom, by sa mu preto mala venovať oveľa detailnejšie a dovolím si tvrdiť, že aj zodpovednejšie. Pretože ak to neurobí vláda, radi to urobia finančné skupiny.

Odporúčané články

Slováci nechcú cestovať vlakmi a autobusmi. Podiel verejnej dopravy neustále padá

Na Slovensku neexistuje hromadná doprava tak, že by jednotlivé spoje na seba nadväzovali.

IDH v médiach  •  01.12.2015

Privatizácia energetiky: Bola to skutočne zlodejina?

Téma privatizácie energetických podnikov sa opäť otvorila po dramatickom zvýšení zálohových faktúr za plyn a elektrinu. K dlhoročnému kri...

IDH v médiach  •  06.03.2017

Sporný úsek D1 pôjde cez tunel

RTVS - Sporný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová pôjde cez tunel Korbelka.

IDH v médiach  •  30.05.2017