Ako sa ceny energií znižovali, až sa neznížili

Publikované dňa 09.01.2017

Na jeseň sme sa mohli vo viacerých  novinových článkoch dočítať, že energie by od budúceho roku mohli zlacnieť o 10 ale i viac percent. Nasvedčovali tomu aktuálne platné regulačné vzorce a vývoj cien na komoditných burzách.

Neskôr sa na trhu začalo šepkať o tom, že také ružové to nakoniec nebude. Cena elektriny začala na burze stúpať. Bolo zrejmé, že ak sa trend neotočí, energie v roku 2018 prudko zdražejú. A to by sa vláde, ktorá sa chváli stabilnými cenami, vôbec nehodilo. Preto mal dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) jasné zadanie: nedovoliť cenám v roku 2017 výraznejšie klesnúť, aby o rok neskôr nemuseli skokovo narásť.

Zlacnenie mohlo byť výraznejšie

Prvý decembrový deň ÚRSO oznámil, že od januára 2017 klesne priemerná cena elektriny o 4,3 percenta a plynu o 2,6 percenta. O necelé dva týždne tieto čísla na ďalšej tlačovej besede úrad hrdo zopakoval.

V skutočnosti to však vyzerá tak, že regulátor môže byť hrdý skôr na to, že  sa mu úspešne podarilo splniť úlohu a zabránil výraznejšiemu zlacneniu energií. Použil na to jednoduchý nástroj, ktorý má pevne v rukách – poplatky za distribúciu. Ak sa pozrieme na elektrinu, zistíme, že nákupná cena samotnej komodity medziročne klesla o 6,92 eura za MWh. Ak by sa distribučné poplatky nezmenili, tieto peniaze mohli domácnosti ušetriť.

V skutočnosti sa však ich účty znížia menej. Zlacnenie o 4,3 percenta, ktorým sa ÚRSO oháňa, je totiž nižšie. V prepočte na absolútne čísla je to 5,36 eura na MWh. To znamená, že vyše 1,50 eura „zhltli“ vyššie poplatky za distribúciu. Regulačnému úradu to však nebráni v tom, aby tento výsledok neprezentoval ako úspech.

Zavádzajúci priemer

Navyše, hovoriť o priemerných cenách a priemernom zlacňovaní je zavádzajúce. Veľkej časti domácností totiž podľa prepočtov Združenia dodávateľov energií elektrina zdražie. Dôvod je ten, že sa skokovo zvýšila variabilná zložka distribučného poplatku. Čím viac elektriny domácnosť odoberie, tým viac za distribúciu zaplatí.  Výsledkom je, že napríklad na západnom Slovensku zdražie elektrina vyše polovici odberateľov, ktorí v súčasnosti patria do taríf D2 až D5. Domácnosti, ktoré míňajú najmenej elektriny (súčasná tarifa D1), ušetria v 62 percentách prípadoch. Ich priemerná úspora však bude ročne nižšia ako tri eurá. Takže žiadne veľké zlacňovanie sa nekoná, práve naopak. Podobne na tom budú aj domácnosti na východe Slovenska. Najlepšia situácia bude v stredoslovenskom regióne, aj tu sa však časť domácností musí pripraviť na zdražovanie.

Dôvodom týchto regionálnych rozdielov je fakt, že cena distribúcie na západnom Slovensku je 27 eur za MWh,  na strednom začína na 7,7 eura za MWh a na východe je to 11,1 eura za MWh. Prečo to tak je, už regulačný úrad nevysvetlil.

Mnohí budú prekvapení

Mnohí ľudia, ktorí uverili regulačnému úradu a tešia sa na zlacnenie elektriny, budú v konečnom dôsledku nepríjemne prekvapení. V budúcom roku totiž dostanú faktúry, z ktorých bude zrejmé, že vyhlásenia ÚRSO o zlacňovaní elektriny boli do veľkej miery iba marketingovými rečami, ktorým zjavne ani na úrade neveria. Inak by nemohol šéf ÚRSO Jozef Holjenčík  domácnostiam odporučiť, aby si svojho dodávateľa žiadali o zaradenie do tej správnej tarifnej skupiny, ktorá najlepšie zodpovedá ich spotrebe elektriny. Kvôli politike úradu je totiž na západe a východe Slovenska domácnostiam k dispozícii jedna jediná distribučná tarifa. Na výber teda nemajú. O niečo lepšie je to na strednom Slovensku, kde sú k dispozícii tarify tri, no ani tu si domácnosť veľmi nenavyberá.

Hlavné však je, že vláda bude môcť naďalej tvrdiť, že ceny energií sú na Slovensku stabilné. To, že sú aj stabilne vysoké, tým sa už chváliť nebude. Ak sa niekto bude sťažovať, hodí sa to na zlých podnikateľov, ktorí za všetko môžu.

 

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

 

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 9.1.2017
http://komentare.hnonline.sk/komentare/888291-ako-sa-ceny-energii-znizovali-az-sa-neznizili

Odporúčané články

Najdôležitejší tunel Višňové postaví Remeta

Slovenský podnikateľ dostane zákazku za 410 miliónov eur.

IDH v médiach  •  13.06.2014

Od leta by mohli premávať priame vlaky z Bratislavy do Košíc po južnej trase

Ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) má v pláne obnovenie priamych rýchlikov z Bratislavy do Košíc po južnej trase cez...

IDH v médiach  •  25.04.2017

Prešovský obchvat sa prekreslí, štát môže ušetriť milióny eur

Severný obchvat tretieho najväčšieho mesta na Slovensku sa bude prekresľovať. Jeho juho-západný už nie.

IDH v médiach  •  15.02.2017