Energia je vo svete čoraz lacnejšia, len u nás nie

Ceny nafukujú rôzne poplatky skryté pod fixnou zložkou.

Keby ceny energií na Slovensku nezáviseli len na politickom divadle, tak často krát spomínanej vdove, ale aj štvorčlennej rodine by klesali ceny energií už uplynulé dva až tri roky. Politici nás spotrebiteľov teda riadne dobehli. Z každej strany na nás útočí radosť premiéra, koaličných, ale aj opozičných politikov. Máme byť spokojní a vďační, že ceny energií, ktoré vďaka trhaniu faktúr, odvolaniu šéfa ÚRSO a zmien vyhlášok dosiahnu úroveň roku 2016.

Po tom všetkom, čo sa udialo za uplynulý mesiac sme trochu zabudli na povzbudivú prognózu z prostredia ÚRSO komunikovanú koncom minulého roka, že koncové ceny elektriny, plynu a dodávky tepla v roku 2017 medziročne zlacnejú pre slovenské domácnosti a podnikateľov o zaujímavé percentá. Realita roku 2017 v oblasti cien energií mala vyzerať inak. Ceny mali klesať.

Uvediem to na príklade koncovej ceny elektrickej energie, ktorá sa skladá z variabilnej a fixnej zložky. 1. Variabilná zložka odráža cenu za samotnú elektrinu, ktorá trasie a reálne ju spotrebiteľ využíva na svietenie a kúrenie. Jej rast alebo pokles sa odvíja od vývoja trhovej ceny. Na Slovensku tvorí len približne 40% z celkovej ceny, ktorú zaplatí spotrebiteľ. 2. Fixná zložka koncovej ceny elektrickej energie zahŕňa poplatok za distribúciu, ale aj rôzne poplatky za straty, systémové služby, Tarifu za prevádzkovanie systému, poplatky za ističe a iné.

Je nepochopiteľné, prečo rastie koncová cena elektrickej energie pre slovenské domácnosti a podnikateľov, keď trhová cena už tri roky klesá a nie je dôvod zvyšovať fixnú zložku ceny. Pretože nie je známe, že by sa zrealizovala nejaká významná investícia do distribúcie, ktorá by tlačila fixnú zložku nahor. Jedine, že do nej už zarátali nedostavané Mochovce.

Dlhodobo pripomíname, že Tarifa za prevádzkovanie systému zbytočne zaťažuje koncovú cenu elektrickej energie a je potrebné ju zrušiť. Pre tento rok je jej výška na sume 26,203 €/MWh. Jej zrušenie by okamžite viedlo k zníženiu koncovej ceny elektrickej energie a ÚRSO by sa už nemuselo každoročne hrať s číslami. Len pripomenie, že v Nemecku takúto tarifu nemajú. Podobná cenotvorba platí aj pri stanovovaní koncovej ceny pri plyne a dodávke tepla.

V normálnych krajinách tvorí konečnú cenu energií pomer medzi variabilnou a fixnou zložkou 80% ku 20% v prospech variabilnej. Teda konečnú cenu ovplyvňuje predovšetkým vývoj trhovej ceny energií a nie politické tlaky a rozhodnutia šéfa ÚRSO, ktorého nezávislosť sa rozplynula po prvej tlačovke premiéra Fica. Nemeckí spotrebitelia tak platia v koncovej cene predovšetkým za elektrinu, ktorá trasie a plyn, ktorý syčí. Nie za rôzne vymyslené poplatky, ktoré sa strácajú v čiernej diere aj hnedouhoľných baní alebo v alobale.

Presne tak, ako to poznáme pri vývoji cien pohonných hmôt. Keď rastie cena ropy, tak rastú aj ceny na čerpacích staniciach. Keď klesá, prejaví sa to aj na poklese cien benzínu a nafty.

Aj na Slovensku by mala konečnú cenu energií ovplyvňovať predovšetkým vývoj trhovej ceny a fixná zložka ceny by mala byť pevná. Bolo by to transparentné a vedeli by sme, za čo platíme. Zároveň šéf ÚRSO by nemusel hraním sa s číslami plniť politické zadania o stabilných cenách energií.

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo