Efektívna cestná sieť sa dá postaviť o päť rokov skôr a o päť miliárd eur lacnejšie než plánuje štát

Publikované dňa 27.04.2017

Bratislava, 27. apríla 2017 – Kvalitná cestná sieť, vďaka ktorej nebudú musieť motoristi stáť v zápchach, zachádzať desiatky kilometrov na diaľnicu a ktorá odbremení dopravou preťažené obce, sa dá postaviť výrazne skôr a lacnejšie než dnes plánuje štát. Stačí prehodnotiť súčasné nereálne plány a sústrediť sa na efektivitu budovaných ciest. Inštitút pre dopravu a hospodárstvo preto prichádza s návrhom efektívnej cestnej siete, ktorá je 600 kilometrov dlhšia než aktuálne plánuje štát. Napriek tomu by bola o takmer 5 miliárd eur lacnejšia a jej výstavba by trvala o 5 rokov kratšie.

 

Štát v súčasnosti plánuje postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest s dĺžkou takmer 1 985 kilometrov. Reálne však stojí iba tretina z nich, ďalších necelých 10 percent sa stavia. „Výsledkom je, že z takmer dvetisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest sa vyše polovica iba pripravuje. Kedy budú hotové, sa dá iba hádať.  Veď len dokončenie prioritnej diaľnice z Bratislavy do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, je stále v nedohľadne,“ hovorí predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Plány iba na papieri

Problémom je, že projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je príliš ambiciózny a nezohľadňuje realitu. „Štát nemá peniaze na to, aby dokázal postaviť tie cesty, ktoré si naplánoval. Priority sa neustále menia a termíny nedokážeme plniť. Výstavba tak výrazne mešká,“ upozorňuje Ondrej Matej.

Výsledkom je, že Slovensko stále nemá spojené diaľnicou dve najväčšie mestá, regióny trpia rozbitými cestami prvej a druhej triedy a pred vjazdami do veľkých miest sa kvôli „úzkym hrdlám“ pravidelne tvoria kolóny. Napriek tomu si štát trúfa postaviť napríklad rýchlostnú cestu z Bánoviec nad Bebravou do Turčianskych Teplíc, prípadne z Lučenca do Detvy. „Ak zohľadníme doterajší vývoj a reálne stavebné kapacity, ktoré sú na Slovensku k dispozícii, už dnes vieme, že tieto cesty budú hotové najskôr o 20 rokov a stáť budú 19,6 miliardy eur. Preto sa treba k problému postaviť realisticky a ubrať z plánov, ktoré vyzerajú dobre iba na papieri,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Riešením sú cesty I. triedy

Nevyhovujúcu situáciu môže vyriešiť vypustenie časti do značnej miery zbytočných rýchlostných ciest a ich nahradenie cestami I. triedy, ktoré budú postavené na rýchlosť 110 km/h. Výstavba takejto siete je nielenže výrazne lacnejšia, ale dá sa zvládnuť aj za oveľa kratší čas. „Ušetrili by sme tým nielen takmer 5 miliárd eur, ale motoristi by tieto cesty mohli využívať aj o päť rokov skôr, než keby čakali na pôvodný plán štátu. Navyše, ciest I. triedy môžeme postaviť viac, čím sa zlepší doprava v regiónoch,“ hovorí Ondrej Matej.

Preto Inštitút pre dopravu a hospodárstvo navrhuje, aby sa namiesto 1 984 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ako plánuje štát, postavilo 1 415 kilometrov ciest tohto typu. Pribudlo by však ďalších 1 163 kilometrov ciest I. triedy stavaných na rýchlosť 110 km/h. Motoristi by získali o takmer 600 km kvalitných ciest viac, dostali by sa k nim skôr a za nižšiu cenu. „Takáto cestná sieť by bola výrazne efektívnejšia než to, čo dnes plánuje štát. Doprava by sa viac rozptýlila v regiónoch a vyriešil by sa aj problém s cestami I. triedy, ktoré sú momentálne v dezolátnom stave. Stačí spomenúť úseky ako napríklad Martin – Turčianske Teplice či Veľký Krtíš – Lučenec,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Bez otvárania dlhovej brzdy

Okrem toho, efektívnu cestnú sieť možno postaviť aj bez otvárania dlhovej brzdy, na ktoré tlačí vládny Smer-SD. Dá sa totiž financovať kombináciou viacerých zdrojov. Išlo by najmä o úver štátu, ktorý by bol krytý z výberu cestného mýta a predaja diaľničných známok a prostriedkov štátneho rozpočtu. „Na úver by sme vedeli dostať po vzore Rakúska výnimku od Európskej komisie, vďaka čomu by sa nezapočítaval do verejného dlhu a nemal by vplyv na dlhovú brzdu,“ vysvetľuje Ondrej Matej. Navyše, cesty I. triedy stavané na rýchlosť 110 km/h je možné plne odfinancovať zo štátneho rozpočtu.  Náklady na ich výstavbu by totiž boli iba necelých 3,5 miliardy eur. „K efektívnej cestnej sieti sa vieme dopracovať aj bez zbytočného zadlžovania Slovenska a dlhého čakania. Je teda načase, aby štát svoje plány prehodnotil. Inak hrozí, že sa bude opakovať situácia z výstavby diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, ktorej dokončenie sa stále posúva. A na kvalitné cesty budeme čakať desiatky rokov,“ varuje Ondrej Matej.

Odporúčané články

Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie by mal vyberať parlament

Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie by mal vyberať parlament Bratislava, 30. august 2017 – Verejné vypočúvanie kandidátov na predsedu...

Tlačové správy  •  30.08.2017

Na megatendri železníc môže zarobiť firma blízka Smeru

Hodnota celej zákazky by mala dosiahnuť niekoľko stoviek miliónov eur.

IDH v médiach  •  16.02.2017

Koalícia pretláča rýchlu cestu na juhu, hoci to nie je najvýhodnejšie

Ministerstvo dopravy by v budúcom roku mohlo vypísať tender na výstavbu tunela Soroška.

IDH v médiach  •  04.08.2017