Kvalitné severojužné prepojenie pomôže Ružomberku a priľahlým obciam

Publikované dňa 09.06.2017

Kvalitné severojužné prepojenie pomôže Ružomberku a priľahlým obciam

Realistickým riešením dopravnej situácie na strednom Slovensku môže byť dobudovanie cesty R1 na úseku Ružomberok – Banská Bystrica, a to spolu s cestou I. triedy postavenej na rýchlosť 110 km/h na Orave na úseku od hranice s Poľskom po obec Hubová a úsekom rýchlostnej cesty R3 od obce Budča pri Zvolene až po štátnu hranicu s Maďarskom.

 Bratislava, 9. júna 2017 – Kvalitné a rýchle cestné prepojenie medzi severom a juhom vedené cez stred Slovenska je stále v nedohľadne. 

Neustále odkladanie dokončenia výstavby rýchlostných ciest traumatizuje obyvateľov miest ako Ružomberok aj priľahlých obcí a nevedie k ničomu. Protesty a iniciatívy predstaviteľov samosprávy sú relevantným hlasom, ktorý by mal byť vypočutý. ,,Riešenie pre región stredného Slovenska vidíme v ukončení nekonečných diskusií a stanovení priorít výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry pri severojužnom prepojení Žilinského a Banskobystrického kraja. Realistický model pre túto časť Slovenska vidíme vo vybudovaní cesty I. triedy postavenej na rýchlosť 110 km/h na Orave na úseku od štátnej hranice s Poľskom po obec  Hubová a v čo najrýchlejšej výstavbe rýchlostnej cesty R1 na úseku Ružomberok – Banská Bystrica a rýchlostnej cesty R3 na úseku obec Budča pri Zvolene – štátna hranica s Maďarskom“ uviedol predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej

Pri ceste I. triedy stavanej na rýchlosť 110 km/h na Orave na úseku od štátnej hranice s Poľskom po obec Hubová by v podstate išlo o prekládku existujúcej cesty I. triedy, ktorá by obchádzala obce a mestá a bola by na nej zvýšená maximálna rýchlosť na 110 km/h.

,,Samotná výstavba takejto cesty I. triedy by bola ľahšia a rýchlejšia. Zároveň za rovnaké množstvo financií by sme vedeli postaviť viac ciest I. triedy stavaných na rýchlosť 110 km/h. Ako príklad uvediem časť rýchlostnej komunikácie R3 pri Oravskom Podzámku“ vysvetľuje Ondrej Matej. Platí však, že dobudovanie rýchlostnej cesty R1 po Ružomberok nie je náhradou za diaľnicu D1. Práve tá spojí dve najväčšie slovenská mestá – Bratislavu a Košice – a je medzinárodným záväzkom Slovenska voči EÚ.

Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje si potrebujeme na Slovensku nutne ujasniť, čo chápeme pod pojmom rýchlostná komunikácia a či vôbec potrebujeme rýchlostné komunikácie v plnom profile v takom rozsahu, ako sú dnes plánované s neustále odkladaným termínom výstavby. Pretože v prípade tohto regiónu je nelogické a neefektívne mať vedľa seba diaľnicu D3 a rýchlostnú cestu R3. Zároveň sa nedá do nekonečna na Orave plánovať výstavba rýchlostnej cesty a realizovať len jej polovičný profil bez reálneho termínu dokončenia plného profilu.

,,Diaľničnú a cestnú infraštruktúru by som prirovnal k ľudskému telu, ktoré tiež potrebuje svoje ,,cesty“ t. j. tepny a žily, bez ktorých by život nebol možný. Ten istý princíp platí pri kvalitnej dopravnej infraštruktúre a jej dopade na rozvoj slovenských regiónov“ konštatuje Ondrej Matej.

 

 

Ing. Ondrej Matej
predseda správnej rady IDH

 

 

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, n.o.
Galvániho 7/D
Bratislava
821 04
Slovenská republika
tel.: 0903603285
e- mail: office@idah.sk
web: http://www.idah.sk/

Odporúčané články

Bitka o trať do Bystrice odštartovala, dopravcovia hlásia záujem

Štát chce dať do hry 1,5 milióna kilometrov. Môže ušetriť.

IDH v médiach  •  24.09.2015

Trnavské mýto môže dostať vlaky

Projekt bratislavskej Filiálky považujú odborníci za správny krok, priviedol by podľa nich do vlakov viac ľudí ako nimi cestuje teraz.

IDH v médiach  •  12.07.2016

Správy RTVS

Ondrej Matej: vyjadrenie na tému výstavby Spišskej diaľnice.

IDH v médiach  •  07.02.2014