Platové dobiehanie nemôže byť iba o robotníkoch

Ohodnotenie práce expertov zaostáva viac ako mzdy v priemysle.

V súčasnosti čoraz častejšie počúvame, že Slovensko má jedinečnú príležitosť rýchlejšie dobiehať platovú úroveň západných krajín. Na trhu totiž chýbajú ľudia, a tak mnohí vravia: kedy, ak nie teraz, by mali mzdy rásť rýchlejšie?

Paradoxne, celá diskusia sa do značnej miery zužuje iba na manuálne pozície v priemysle. Už roky sa sťažujeme, že Slovensko je „montážnou dielňou Európy“, a hovoríme o budovaní znalostnej ekonomiky, v ktorej by mala byť ekonomická budúcnosť krajiny. No referenčnou hodnotou pri dobiehaní Západu sa stáva práve plat montážneho pracovníka za pásom, dnes pekne nazývaného operátor výroby. Na tých, na ktorých by oná znalostná ekonomika mala stáť, sa zabúda. Pritom práve tí zarábajú u nás v porovnaní so západnými krajinami oveľa menej než montážni pracovníci.

Keď aj polovica je fajn výsledok

Ak sa v športe radi porovnávame s Českom, pri platoch plní túto úlohu Nemecko. S chuťou poukazujeme, koľko zarábajú ľudia za pásom práve tam (stačí si spomenúť na argumentáciu pri vlaňajšom štrajku vo Volkswagene).

Podľa štatistík nemeckých portálov na porovnávanie výšky mzdy zarába montážny pracovník v automobilke priemerne okolo dvetisíc eur. Ak ide o majstra, plat zvykne byť o približne 700 eur vyšší. Na Slovensku je priemerná mzda v priemysle podľa údajov Štatistického úradu vyše tisíc eur mesačne. Niekto môže namietať, že v tomto čísle sú započítaní aj ľudia z manažmentu. Údaje Treximy za tretí kvartál minulého roku však hovoria o priemernej mzde montážneho pracovníka v priemysle na úrovni 999 eur aj s príplatkami. A tu už ľudia z manažmentu započítaní nie sú. V samotných automobilkách sú mzdy ešte o niekoľko sto eur vyššie.

Takže môžeme povedať, že montážny pracovník za pásom v Nemecku zarobí priemerne dvakrát toľko ako u nás. Čo je však dôležitejšie, hlavné rozdiely sú inde. Kým plat učiteľa základnej školy na Slovensku aj s príplatkami iba tesne presahuje sumu tisíc eur v hrubom, v Nemecku jeho kolega zarobí vyše 3 500 eur. Vysokoškolský pedagóg dostane u nás priemerne okolo 1 300 eur, ten nemecký vyše šesťtisíc. Podobná situácia je aj v prípade lekárov, vedcov, podnikových právnikov a podobne. Ich mzdy zaostávajú za Západom výrazne viac než v prípade montážnych pracovníkov, ktorých platy na Slovensku s takou obľubou riešia politici naľavo i napravo od stredu politického spektra.

Zvláštne priority

Zatvárame teda oči pred tým, že chceme budovať znalostnú ekonomiku s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí pod úrovňou zárobkov operátorov výroby v automobilkách. Ako chceme skvalitňovať vzdelávanie, keď učiteľ zarobí menej než montážny pracovník? Ako chceme bojovať s „vymieraním“ všeobecných lekárov a útekmi špecialistov do zahraničia, keď u nás nezarobia ani tretinu toho, čo je bežné na Západe? Zo štrajku v automobilke sme schopní urobiť celonárodnú udalosť, štrajk učiteľov je už zaujímavý menej. Odlev mozgov do zahraničia je u nás sekundárny problém, riešime hlavne to, ako stredné školy vyprodukujú čo najviac „ľudí za pás“.

Týmto pohľadom na mzdy a priority slovenského hospodárstva sa sami odsudzujeme na dlhodobú rolu montážnej dielne. Preto sa nemôžeme diviť, že za platovou úrovňou Západu budeme ešte dlho zaostávať a cítiť sa ukrivdení.

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 2.3.2018
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1703591-platove-dobiehanie-nemoze-byt-iba-o-robotnikoch