Bez hospodárskej politiky máme chaos

Patríme medzi  centrá v automobilovom priemysle. Viac ako desaťročie sa naše  hospodárstvo orientuje na automobilový priemysel. Presne rovnaké obdobie mala byť jasne zadefinovaná táto priorita v hospodárskej politike štátu. Keď krajina nemá hospodársku politiku, nevie, čo chce dosiahnuť. Potom sa ocitáme v situácii, že nevieme, či chceme byť krajinou turistického ruchu alebo priemyslu. Alebo niečím iným. Keby sme to vedeli, realizovali by sme zmeny napríklad v školskom systéme. Prípadne by sme mali jasno, ako rýchlo a v akom rozsahu stavať dopravnú infraštruktúru.

Dávno sa mal klásť dôraz na vzdelávanie v profesiách súvisiacich s automobilovým a so strojárskym priemyslom. Stojí tiež na zamyslenie, či financovanie stredných škôl by nemalo byť viazané na úspešnosť ich absolventov na trhu práce. Stredné školy by boli motivované flexibilne meniť svoje zameranie. Vyhli by sme sa tak dôsledkom zotrvačného vzdelávania v profesiách, ktoré náš pracovný trh nepotrebuje alebo je nimi presýtený.

Nemuseli by sme improvizovať so zháňaním ľudí a ich následnou rekvalifikáciou. V konečnom dôsledku by sme ušetrili verejné financie, pretože by sme dvakrát nepreplácali vzdelávanie jedného človeka.

Nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily čelíme už druhý krát v relatívne krátkom čase. Prvý krát to bolo po začiatku výroby v Trnave a Žiline v druhej polovici nultých rokov. Približne po desiatich rokoch sa nachádzame v podobnej a možno zložitejšej situácii. Máme o jednu automobilku viac.

V rodinnej firme sa nemôže diať takýto nekoncepčný prístup. Pretože ak rodičia chcú, aby ich deti pokračovali v stolárskej činnosti, tak ich ani nenapadne, aby poslali deti študovať psychológiu alebo sociálnu prácu.

 
Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 6.3.2017
http://komentare.hnonline.sk/komentare/921895-bez-hospodarskej-politiky-mame-chaos