Čo spôsobujú zlé rozhodnutia v doprave?

Výstavba diaľnic na Slovensku je dobrým príkladom ako je zlé, keď do procesov a do rozhodovania vstupujú neodborné, politicky motivované a záujmovými skupinami ovplyvnené rozhodnutia. Výsledkom takéhoto prístupu, ktorému absentuje stanovenie kritérií pre výber prioritných úsekov, sú nekonečné diskusie o trasovaní a posúvaní termínov dostavby. Politikmi ohlasované termíny dostavby nosnej diaľnice D1 sa už stali folklórom predvolebných a vládnych programov. A bolo ich už veľa. Žiaľ ani jeden nebol reálny.

Hitom  prognózovania termínu ukončenia výstavby diaľnice D1 politikmi sa stal výrok premiéra Fica z roku 2006: „V programovom vyhlásení vlády, ktoré bolo schválené v roku 2006, je záväzok vlády vytvoriť podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Vo vláde sme toho názoru, že je potrebné sprísniť tieto podmienky a urobiť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa nám podarilo v roku 2010 spojiť Bratislavu a Košice jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií.“

Ostatný termín zadefinovaný ministrom Brecelym (ktorý aj sám spochybnil po schválení programového vyhlásenia vlády), bol rok 2020. Len škoda, že autora výroku nebude možné konfrontovať s realitou.

Prečo na Slovensku nie je možné, aby politik zadefinoval koniec dostavby diaľnice D1 a termín aj dodržal? Je vôbec reálne, aby na Slovensku existovala zhoda na kritériách, ktoré poskytnú všeobecne akceptovateľné argumenty (pre odbornú verejnosť a politikov), ktorý úsek nosnej cestnej infraštruktúry je prioritný a ktorý nie?

Je veľká škoda pre krajinu a jej obyvateľov, že neexistuje všeobecná zhoda na odbornej a politickej úrovni o minimálnej cestnej sieti, ktorá by bola nemenná. Chýba tiež zhoda pre stanovenie kritérií, na základe ktorých by sa stanovili prioritné úseky výstavby. Neustále diskusie a prehodnocovanie trasovania diaľnic a rýchlostných ciest výrazne brzdia jej dokončenie. Ale aj časté zmeny prioritných úsekov alebo trasovania podľa toho odkiaľ je minister respektíve poslanci vládnej koalície. Zodpovední by mali konečne uzavrieť nekonečné diskusie a sústrediť všetky sily odborníkov – projektantov, dozorov a stavebníkov.

Mali by sme mať jasno aj v tom, čo a kedy stavať. Totiž nie vždy musí byť použité rovnaké kritérium pre určenie priorít. Pre porovnanie uvediem štyri kritéria, ktoré by mali rozhodovať o trasovaní a výstavbe minimálnej cestnej siete a o stanovení prioritných úsekov.

1. Kritérium: Intenzita cestnej premávky
   Bratislava je dnes výrazne preťažená tranzitnou dopravou a prognózy vývoja naznačujú zvyšovanie intenzity cestnej premávky. Len spustenie výroby v nitrianskom závode Jaguar Land Rover navýši súčasný tranzit Bratislavou o cca 800 – 900 kamiónov denne. Preto posúvanie začiatku výstavby obchvatu Bratislavy pozostávajúceho z diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 prispievalo ku komplikovaniu dopravnej situácie a zbytočne odkladalo vyriešenie tohto dopravného uzla.
2. Kritérium: Hustota osídlenia
   Pre výstavbu diaľničného obchvatu mesta nemusí byť vždy podmienkou vysoká intenzita cestnej premávky ako to je uvedené vyššie pri hlavnom meste. Napríklad mesto Zvolen potrebuje obchvat, pretože má vysokú hustotu osídlenia a takáto dopravná stavba prinesie aglomerácii zvýšenú kvalitu života pre obyvateľov a rozvoj daného územia.
3. Kritérium: Hroziaci kolaps na paralelnej ceste
   Odkladaním dostavby úseku diaľnice D1 na trase Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý obíde cestu popod hrad Strečno podstupujeme obrovské riziko. Môže sa stať, že narušené skalné bralo bude nutné čiastočne odstrániť, čo si vyžiada úplné odstavenie štátnej cesty I. triedy č. I/18 medzi Žilinou a Martinom na niekoľko mesiacov. Na tomto úseku výstavby diaľnice by sa mala sústrediť maximálna snaha, aby úsek bol čo najskôr dostavaný a tým sa predišlo dopravnému kolapsu v regióne.
4. Kritérium: Ochrana životného prostredia
   Pri trasovaní úsekov by sme mali klásť prioritne dôraz na ochranu životného prostredia a vodných zdrojov. Mali by sme uprednostniť tunelový variant pred povrchovým všade tam, kde je to potrebné z tohto hľadiska. Bude to síce znamenať vyššie investície do výstavby, ale v konečnom dôsledku sa nám to vráti. Ak by sa zodpovední riadili týmto kritériom, tak dôležitý úsek diaľnice D1 Turany – Hubová by bol už hotový. Nekonečné špekulácie o trasovaní a ustupovanie štátu voči lobistickým skupinám spôsobili stav, aký je dnes na tomto úseku.

Záver
Posledné kritérium považujem pri trasovaní minimálnej cestnej siete za najdôležitejšie. Všetko úsilie o hľadanie najlepších a prioritných riešení pri výstavbe diaľnic by sme mali podriadiť ochrane životného prostredia a našich vodných zdrojov. Musíme si uvedomiť, že v budúcnosti naša najväčšia devíza bude relatívne čisté životné prostredie a voda. Naše jediné bohatstvo si musíme chrániť.

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 19.9.2016
http://komentare.hnonline.sk/komentare/827961-co-sposobuju-zle-rozhodnutia-v-doprave