Kríza pravice

Veľa ľudí zdieľa názor, že pravica je na Slovensku v kríze, lebo sa štiepi na stále viac strán a nie je schopná jednotne bojovať proti Smeru. Je to skutočne pravda? Osobne si myslím, že je pravdou, že pravica je v kríze, ale nie z dôvodu štiepenia, ale z dôvodu straty odvahy presadzovať skutočne pravicové hodnoty. Stalo sa u nás zvykom, že každého, kto je v opozícii vrátane novovznikajúcich strán nazývame pravicou. Kto z nich má skutočne odvahu pravicovo vystupovať a konať, či nebodaj dokonca navrhovať potrebné reformy.

Ak za základný princíp pravicového myslenia berieme slobodu a z nej vyplývajúcu zodpovednosť občana za jeho život a život jeho blízkych, podporu súkromnej iniciatívy a minimum zásahov štátu, tak zistíme, že na Slovensku skutočne pravicovú stranu nemáme. Všetky politické strany bez ohľadu na to, či sú vo vláde alebo opozícii sa predháňajú v sľuboch ľuďom, ako sa o nich štát postará, keď budú pri moci, čo nové im dá podľa možnosti zadarmo. Otvorene schvaľujú štrajky zamestnancov vo verejnom sektore, len preto, že sú namierené proti vláde, v ktorej práve nie sú.  Dokonca sa stretávame s tým, že ak sa vláda zmôže na nejaké pravicové riešenie, napríklad, že sociálne dávky je potrebné odpracovať, alebo, že nemajú byť používané na nákup alkoholu, cigariet, či prehrané v automatoch, tak naša kvázi pravica je schopná dať takýto zákon na ústavný súd.

Kampaň pred tohto ročnými komunálnymi voľbami bola toho  jasným dôkazom. Nedalo sa rozpoznať, kto zastupuje pravicu a kto ľavicu. Kandidáti, ktorí sa označujú za pravicových vo svojich volebných programoch, či predvolebných vystúpeniach ostro útočili na súkromný sektor, sľubovali posilnenie alebo znovu budovanie socialistických mestských podnikov, dopravu zadarmo či ďalšie typicky ľavičiarske populistické sľuby.

Aké je východisko z tejto situácie. Prestať špekulovať o spájaní sa opozičných strán bez ohľadu na ich skutočné hodnotové zameranie a komunikáciu s voličom. To má len krátkodobý efekt.  Musí sa nájsť strana, ktorá povie ľuďom, že sľuby  o všemocnom láskavom štáte, ktorý sa za nich o všetko postará sú dlhodobo nenaplniteľné. Strana, ktorá sa nebude báť občanom povedať, že sú to v prvom rade oni, kto je zodpovedný za ich život,  zdravie, prácu, deti i starnúcich rodičov. Strana, ktorá nebude ťažiť z ľudskej závisti, ale bude mať odvahu povedať, že nie štátne zásahy, ale súkromný sektor a zdravá konkurencia prinášajú hospodársky rast a zdroje na zvýšenie životnej úrovne.

Štefan Kužma

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo
Analytik inštitútu pre národné hospodárstvo, ekonomiku a politiku štátu

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 28.11.2018