Štát sa pri angažovaní v zdravotníctve dostáva do veľkého konfliktu záujmov.
Na Slovensku sa stáva normou, že sa nepristupuje s rovnakou vážnosťou a rešpektom k štátnemu a súkromnému vlastníctvu. Sú oblasti, kde štátne vlastníctvo nevadí, ale súkromné je terčom mnohých atakov. Jednou z oblastí je zdravotníctvo. Sú to aj následky bývalého režimu a vzorcov nazerania na svet, ktoré naša spoločnosť nevie opustiť.
Obrovská vlna kritiky zo strany politikov sa v pravidelných intervaloch sústreďuje v zdravotníctve na spájanie vlastníctva súkromných zdravotníckych zariadení a súkromnej zdravotnej poisťovne, ktoré vlastnia firmy finančnej skupiny. Mnohým prekáža, že súkromný vlastník má vo vlastníctve sieť zdravotníckych zariadení po celom Slovensku a zároveň vlastní zdravotnú poisťovňu. A každé ďalšie rozšírenie súkromnej siete zdravotníckych zariadení, predovšetkých v regiónoch, kde si s nimi nedokážu poradiť regionálne samosprávy, vo verejnosti zarezonuje ako kauza.
Je paradoxné, že aj štát rovnako podniká v zdravotníctve. Vlastní nemocnice a veľkú štátnu zdravotnú poisťovňu. V tomto prípade mohutné spájanie dvoch častí zdravotného systému nevadí a politici ho nekomunikujú ako konflikt záujmov. Štát ma ešte niečo navyše. Má všetky prostriedky na stanovenie pravidiel, ako má vyzerať zdravotný systém. Táto kompetencia by mala štát principiálne diskvalifikovať z podnikania v zdravotníctve. Je to konflikt záujmov, ktorý sa nedá prehliadnuť. A nie je to jediná oblasť hospodárstva.
Existujú dve cesty, ktorými sa môžeme uberať do budúcna. Buď sa bude rešpektovať súčasný model, že ako štát, tak aj súkromný investor môže spájať vlastníctvo zdravotníckych zariadení a zdravotnej poisťovne, alebo sa striktne neumožní spájanie týchto podnikateľských aktivít. Samozrejme, že toto pravidlo by platilo rovnako pre štát aj pre súkromného investora.
Prípadne ešte existuje jeden variant, ktorý sa uplatňuje v mnohých oblastiach národného hospodárstva. A to ten, že štát nebude vôbec podnikať v zdravotníckom systéme. Nebude vlastniť zdravotnú poisťovňu ani sieť zdravotníckych zariadení. Zásadnou zmenou legislatívy by štát sústredil svoju pozornosť len na stanovenie férových pravidiel podnikania v zdravotníctve, stanovenie pravidiel pre zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti a realizoval by dohľad nad ich dodržiavaním. Zároveň by mal zreálniť príspevky na zdravotné poistenie za svojich poistencov.
Stojí na zamyslenie, či je potrebné, aby štát podnikal tam, kde podniká súkromný sektor. Určite nie a máme aj skúsenosť, že je to aj škodlivé. Prítomnosť štátu v mnohom deformuje podnikateľské prostredie. Veľmi ťažko sa vytvára zdravé konkurenčné prostredie tam, kde podniká štát. Veď štát nepodniká ani v predaji potravín a nikto nemôže povedať, že krajine hrozí hladomor.
Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo
Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 6.4.2017
http://komentare.hnonline.sk/komentare/939854-podnikanie-v-zdravotnictve-nepatri-do-statnych-ruk
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) má výhrady ku konečnému variantu výstavby križovatky Triblavina na diaľnici D1 pri Bratislave s tr...
IDH v médiach • 02.07.2016Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti priznal problémy s pokutami pre vodičov, ktorí jazdia načierno bez elektronickej diaľničnej známky.
IDH v médiach • 22.04.2016O populárnu železničnú trať medzi Bratislavou a Komárnom je záujem. Ministerstvo dopravy bude vyberať z piatich dopravcov. Súčasnému Regioj...
IDH v médiach • 18.11.2019