Ak budeme hovoriť len o podpore najchudobnejších, najschopnejší budú naďalej odchádzať.
Predseda vlády Pellegrini nedávno oznámil úmysel znížiť daňové zaťaženie pre ľudí s najnižším príjmom. Nespresnil spôsob, ako to chce spraviť. Môže sa to uskutočniť dvoma spôsobmi. Znížením sadzby dane do určitého príjmu, už dnes existujú dve sadzby: 19-percentná a 25-percentná sadzba. Druhou možnosťou, ktorú navrhujú niektorí analytici, je zvýšenie odpočítateľnej položky, čo by automaticky znížilo daň u väčšiny daňovníkov. Oba tieto spôsoby by však ešte viac zväčšili rozdiely reálne uplatňovanej sadzby dane na Slovensku. Dnes u nás síce hovoríme o rovnej dani, ale tá nie je rovnou, ale progresívnou daňou. Progresívna je nielen v sume, ktorú daňovník v závislosti od svojho príjmu odvádza, ale i v percente, ktoré tvorí daň z jeho hrubého príjmu. Napríklad pri minimálnej mzde 520 eur je to 4,6 percenta, pri mzde tisíc eur, ktorá sa približne rovná priemernej mzde, je to 10,2 percenta a pri príjme tritisíc eur je to už 15,8 percenta.
V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o vysoko kvalifikovaných ľuďoch, ktorí nám odchádzajú za lepšie platenými miestami do zahraničia, ako aj o mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú na zahraničné vysoké školy a vo väčšine prípadov sa nevrátia späť na Slovensko. Výška príjmu až na niektoré výnimky sa viaže na usilovnosť a zodpovednosť každého človeka. Tým sa, samozrejme, nemyslí len momentálna situácia na konkrétnom pracovisku, ale aj to, kto ako pristupoval k svojim povinnostiam už od nástupu do školy. Dôležité je, či sa poctivo učil, zlepšoval si svoje jazykové zručnosti a iné schopnosti nad rámec školského vyučovania. Ako zodpovedne pristupoval k výberu strednej a vysokej školy, či išiel ľahšou cestou, alebo si vybral ťažšiu školu, ktorá znamenala dobré umiestnenie na trhu práce. Samozrejme, veľký vplyv má i jeho prístup k práci samotnej.
Ak budeme stále hovoriť len o znižovaní daní, odvodov a podpore len pre tých najchudobnejších a jasne nevydáme signál, že potrebujeme a sme ochotní podporiť tých najvzdelanejších, odborne najzdatnejších a najpracovitejších, ktorí prirodzene majú vyššie mzdy, tak sa nikto z nich nevráti a tí najschopnejší budú naďalej odchádzať. Musíme si uvedomiť, že výškou hrubých miezd dnes na Slovensku nedokážeme konkurovať ponuke západných bohatších krajín. Môžeme však urobiť opatrenia, ktoré týmto ľuďom zvýšia príjem bez toho, aby to neúmerne zaťažilo našich zamestnávateľov.
Nemá zmysel znižovať daňové zaťaženie u ľudí s najnižším príjmom. To už dnes u nich tvorí len zanedbateľnú časť príjmu. Naopak, treba zrušiť znižovanie odpočítanej položky pri vyšších príjmoch a zrušiť 25-percentnú sadzbu dane. Nastal tiež čas uvažovať o celkovom znížení percenta dane z príjmu, keďže táto daň je vlastne akýmsi trestom za zodpovedný prístup, usilovnosť pracovitosť. Dnes je celá táto daň len príjmom samospráv, ktoré jej výpadok môžu kompenzovať zvýšením majetkových daní, na ktoré takmer žiadna obec a mesto z populistických dôvodov nesiahli už mnoho rokov.
Štefan Kužma
analytik inštitútu pre národné hospodárstvo, ekonomiku a politiku štátu
Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 5.2.2019
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1885633-progresivna-rovna-dan-je-trest-za-zodpovedny-pristup
Plán na záchranu Carga je podozrivý. Tak to vidí Inštitút pre dopravu a hospodárstvo. Ministerstvo dopravy chce prepravcovi pomôcť presunutí...
IDH v médiach • 25.02.2014Slováci opäť vytiahnu viac z peňaženiek. Zdražieť majú okrem potravín aj energie. Podľa odhadov odborníkov si priplatíme aj desiatky eur!
IDH v médiach • 22.10.2018Téma: Dekarbonizácia Slovenska je na programe dňa úradníckej vlády. Čo bude po voľbách? Ministerstvo životného prostredia predstavilo...
IDH v médiach • 09.09.2023