Hra na zlých priemyselníkov a dobrých zamestnancov je nebezpečná.
Sme v situácii, keď každý, kto má chuť pracovať, si prácu nájde. Pred pár rokmi sa nám o tom mohlo iba snívať. No ekonomika sa vyvíja cyklicky a mali by sme sa pripraviť na deň, keď sa táto priaznivá situácia obráti.
Netreba byť ekonómom, aby si človek uvedomil, že niet pracovných miest bez zamestnávateľov. Firmy vytvárajú podmienky na to, aby ľudia mali prácu, a štát by mal vytvárať podmienky, aby firmy chceli a mohli podnikať. U nás je však v rámci politickej diskusie tento názor v menšine a miestami to dokonca vyzerá tak, že zamestnávateľ je dnes považovaný za zbytočného. Stačí zamestnanec.
Rast do nebies
Ekonomika v posledných rokoch šliape na plné obrátky. Priemerná hrubá mzda vzrástla v druhom štvrťroku 2018 prvý raz nad tisíc eur. Firmy a podnikatelia vyrábajú, majú dokonca nedostatok ľudí. Štátny rozpočet sa darí napĺňať nad pôvodné očakávania. Zvykli sme si, ani už nepripúšťame, že sa situácia môže zmeniť. Rozumná vláda by tieto podmienky využila, aby sa pripravila na horšie časy, ktoré, ako naznačuje história, nastanú. Namiesto toho tu máme politiku „žmýkania a rozdávania“. Daňovo-odvodové zaťaženie firiem presahuje únosnú mieru. Byrokratické požiadavky kladené na malé aj veľké firmy zvyšujú náklady, pričom situácia sa z roka na rok zhoršuje. Podnikatelia aj prostredníctvom Klubu 500 dlhodobo upozorňujú na fakt, že štát im nielen že nevytvára podmienky na ďalšie investovanie a rast, ale v medzinárodnom prostredí dokonca oslabuje ich konkurencieschopnosť. Nezmyselne zaťažujúce nariadenia a povinnosti pritom stále pribúdajú.
Hrozba plánu B
Zrejme najviac trpí momentálnou situáciou priemysel. Len od začiatku roku 2017 sa v ňom zvýšila priemerná mzda bezmála o pätinu. V otvorenej ekonomike, akou je aj tá naša, si však musíme uvedomiť, že konkurenciou našich podnikov nie je fabrika vo vedľajšej obci, ale iná výrobňa možno rovnakého koncernu v inej krajine EÚ či úplne iný podnik. V inej krajine EÚ, s iným (často nižším) daňovým a odvodovým zaťažením, s kratšou (a teda lacnejšou) logistikou ku konečnému zákazníkovi, ale rovnako s podporou štátu, v ktorej vytvárajú hodnoty.
A potom sú tu odbory. Už nie jedny. Popri KOVO vznikajú vo viacerých podnikoch i ďalšie, takzvané moderné odbory. Kolektívne vyjednávanie sa stáva komplikované a čoraz náročnejšie a môže priniesť výrazný rast nákladov zamestnávateľov. Podľa vzoru svojich kolegov v západnej Európe žiadajú podobné mzdy a benefity, zabúdajúc pritom, že ich kolegovia v Nemecku či vo Francúzsku môžu byť vlastne konkurentmi v boji o výrobu nového produktu. Pri fabrikách, ako je napríklad Volkswagen, to môže znamenať veľké straty. Pre všetkých. Zamestnanci to pocítia na prepúšťaní, štát a samospráva na výbere daní. S týmito peniazmi však všetci v rozpočte počítajú.
Hra na zlých priemyselníkov a dobrých zamestnancov je nebezpečná. Jedni i druhí rozhodujú o úspechu/neúspechu ekonomiky krajiny. Rovnako nebezpečné je však tiež nezodpovedné rozdávanie, ktorého sme v posledných rokoch svedkami zo strany štátu, je to doslova hazard – ekonomický i morálny, pretože veľmi dobre vieme, čo v nás socialistická ekonomika „zadarmo“ zanechala. Účet tak či tak dostaneme všetci – zamestnanci i zamestnávatelia. Žiaľ, až na politikov.
Rastislav Cenký
riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo
Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 9.10.2018
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1822040-slovensku-hrozi-plan-b
Nominant Mosta-Híd Árpád Érsek sa chce vyhnúť megalomanským projektom. Niekoľko rozbehnutých však bude musieť riešiť.
IDH v médiach • 31.08.2016"Prvou stratou budú náklady na zavedenie nových vlakových spojov, ktoré v odhade nákladov ani podľa ministerstva dopravy nie sú. Tieto vlaky b...
IDH v médiach • 27.10.2014Štát ukončil prvé kolo verejného obstarávania. Do ďalšieho súboja posúva štyri firmy.
IDH v médiach • 17.06.2015