Život v krajine sa zastavil. Dokedy?

Pozornosť sa sústreďuje na zástupné témy a štát stagnuje.

Zažívame turbulentné časy a to, čo platilo včera, dnes už neplatí. V priamom prenose vidíme, ako sa politici jeden cez druhého predbiehajú vo vyjadreniach, tlačovka strieda tlačovku. Namiesto hľadania východiska z krízy sa do nej zúčastnení zamotávajú čoraz viac. Už prestalo byť dôležité, čo ju spustilo a v akom štádiu je vyšetrovanie smrti dvoch mladých ľudí. Do popredia sa dostalo handrkovanie o moc a nič neriešiace vyhlásenia.

Záujem o riadenie krajiny je na okraji záujmu politikov. Samozrejme, že vyšetrenie vraždy a potrestanie vinníkov musí byť prioritou. No obmedzovať sa iba na gestá v tomto smere nestačí, mali by nasledovať aj racionálne kroky, ktoré od politickej reprezentácie aspoň nateraz chýbajú. Stačí si spomenúť na nedávne zasadnutie parlamentu. Poslanci si uctili pamiatku Jána Kuciaka a jeho snúbenice minútou ticha. Žiada sa povedať, že hneď nato mali podniknúť aj reálne kroky, ktoré by prispeli k objasneniu ich smrti. A to prijatím uznesenia, ktoré by zaviazalo rezort vnútra alebo spravodlivosti pripraviť novelizáciu príslušnej legislatívy, ktorou by sa umožnilo plnohodnotné zapojenie zahraničných vyšetrovateľov do objasňovania tejto dvojnásobnej vraždy. K ničomu takému však nedošlo.

Je to síce smutné, no nie prekvapivé. Kompetentných totiž už dávnejšie prestalo zaujímať, že štát si dlhodobo neplní základné funkcie. Celá pozornosť štátnej správy a verejnosti sa odkláňa k zástupným témam a v súčasnej situácii je to viditeľné o to viac. Pritom otázka bezpečnosti nie je jediná, ktorej sa tento prístup týka. Odkladajú sa riešenia nahromadených problémov v oblasti dopravy, verejných financií, zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia, školstva, zdravotníctva, slabej vymožiteľnosti práva…

Aké kroky podniká slovenská vláda v príprave verejných financií na koniec súčasného obdobia rýchleho ekonomického rastu? Kedy konečne bude schválený nový stavebný zákon? Kedy sa spustí výstavba obchvatu Bratislavy, prípadne kritických úsekov diaľnice D1? Kedy občania dostanú primerané služby za peniaze, ktoré platia na daniach a poplatkoch štátu a samosprávam? Nikto nevie a v blízkej budúcnosti sa odpoveď ani nečrtá. Zápas o víziu budúcnosti krajiny nahradilo vzájomné pokrikovanie a vyčítanie si prehreškov.

Je to dôsledok odklonu pozornosti spoločnosti od obsahu k povrchnosti. Mrháme odborným potenciálom našej krajiny. Profesionáli v štátnych službách sú opäť zneistení, pretože netušia, či sa vláda vráti k riešeniu praktických problémov, alebo sa majú pripraviť na personálne zmeny po prípadných predčasných voľbách. Potom sa čudujeme, že máme nefunkčný štát, ktorý si nevie poradiť s organizovaným zločinom. V našej krajine nefungujú základné procesy, ktoré by mali byť automatické. Život sa riadi politickým cyklom, kontinuita prakticky neexistuje a po každých voľbách začíname nanovo. Ľudia to vidia a keďže zodpovední nekonajú, rastie frustrácia.

Za zamyslenie stojí otázka: komu stagnujúce Slovensko vyhovuje? Občanom určite nie. Ľudia sú už znechutení z nekončiacich sa škriepok, zneistení z toho, čo bude a čo môžu očakávať. Požadujú zásadné reformy, ktoré krajinu zmodernizujú a posunú opäť dopredu. Politické hádky a boj o stoličky nám nič z toho neprinesú.

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 19.3.2018
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1713403-zivot-v-krajine-sa-zastavil-dokedy