Cargo môže zachrániť spojenie s ruskou traťou, a nie zlúčenie s Čechmi

Stav Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia je natoľko kritický, že na politické riešenia je už príliš neskoro. Diskutované zlúčenie s českým nákladným prepravcom by jeho situáciu nijakým spôsobom nezlepšilo. Jedným z možných krízových riešení však môže byť spojenie nákladnej železničnej prepravy s projektom širokorozchodnej trate do Ruska a z Ruska.

„Ak existuje reálny záujem o záchranu Carga, nemôže sa nám to podariť žiadnym politickým rozhodnutím, ale pragmatickými opatreniami. Ako jedno z nich sa javí vytvorenie joint venture (spoločného podniku) s ruským investorom, ktorý plánuje výstavbu širokorozchodnej trate,“
hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Dnes tovar a komodity z Ázie prúdia najmä lodnou dopravou do slovinského Koperu, odkiaľ sa prekladajú a rôznymi cestami prúdia zväčša do západnej Európy. Slovensko táto logistická tepna obchádza.
„Ak by však Slovensko bolo schopné integrovať svoje Cargo  do systému širokorozchodnej železnice z Ruska (prekladisko je v blízkosti Košíc), mohol by takto objem železničnej prepravy stúpnuť o 8 až 12 miliónov ton ročne. To by pre ekonomickú kondíciu Carga predstavovalo záchranu,“ hovorí Ondrej Matej.

Jedným z politických riešení, ktoré vzišlo z nedávnych diskusií predstaviteľov Slovenska a Česka bolo zlúčenie oboch národných prepravcov do jedného spoločného podniku.

„To by však v skutočnosti nevyriešilo nič – keďže hodnota slovenského prepravcu je už dnes v mínusových číslach, fakticky by sme do spoločného podniku s Českom nemali čo vložiť. Navyše, zlúčenie by vyžadovalo reštrukturalizáciu dlhu spoločnosti. Okrem toho by samotné zlúčenie žiadnym spôsobom nezvýšilo objem prepráv v slovenskom Cargu, ktorý je pre jeho prežitie jediným a kľúčovým zdrojom príjmov,“ dodáva Matej.

Cargo v aktuálnom podnikateľskom pláne počíta s ročnou prepravou 35 miliónov ton tovaru.
„Je to však príliš optimistický odhad. Už predchádzajúce roky ukázali kontinuálny pokles, pričom vlaňajšok skončil v horších číslach. Na takýto optimizmus nie je dôvod,“ uzatvára Ondrej Matej s tým, že stačí sledovať pokles výroby v automobilovom priemysle a pokles rastu HDP už len na 1%, ktoré prepravu priamo ovplyvňujú.