Efektívna cestná sieť sa dá postaviť o päť rokov skôr a o päť miliárd eur lacnejšie než plánuje štát

Bratislava, 27. apríla 2017 – Kvalitná cestná sieť, vďaka ktorej nebudú musieť motoristi stáť v zápchach, zachádzať desiatky kilometrov na diaľnicu a ktorá odbremení dopravou preťažené obce, sa dá postaviť výrazne skôr a lacnejšie než dnes plánuje štát. Stačí prehodnotiť súčasné nereálne plány a sústrediť sa na efektivitu budovaných ciest. Inštitút pre dopravu a hospodárstvo preto prichádza s návrhom efektívnej cestnej siete, ktorá je 600 kilometrov dlhšia než aktuálne plánuje štát. Napriek tomu by bola o takmer 5 miliárd eur lacnejšia a jej výstavba by trvala o 5 rokov kratšie.

Štát v súčasnosti plánuje postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest s dĺžkou takmer 1 985 kilometrov. Reálne však stojí iba tretina z nich, ďalších necelých 10 percent sa stavia. „Výsledkom je, že z takmer dvetisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest sa vyše polovica iba pripravuje. Kedy budú hotové, sa dá iba hádať.  Veď len dokončenie prioritnej diaľnice z Bratislavy do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, je stále v nedohľadne,“ hovorí predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Plány iba na papieri

Problémom je, že projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je príliš ambiciózny a nezohľadňuje realitu. „Štát nemá peniaze na to, aby dokázal postaviť tie cesty, ktoré si naplánoval. Priority sa neustále menia a termíny nedokážeme plniť. Výstavba tak výrazne mešká,“ upozorňuje Ondrej Matej.

Výsledkom je, že Slovensko stále nemá spojené diaľnicou dve najväčšie mestá, regióny trpia rozbitými cestami prvej a druhej triedy a pred vjazdami do veľkých miest sa kvôli „úzkym hrdlám“ pravidelne tvoria kolóny. Napriek tomu si štát trúfa postaviť napríklad rýchlostnú cestu z Bánoviec nad Bebravou do Turčianskych Teplíc, prípadne z Lučenca do Detvy. „Ak zohľadníme doterajší vývoj a reálne stavebné kapacity, ktoré sú na Slovensku k dispozícii, už dnes vieme, že tieto cesty budú hotové najskôr o 20 rokov a stáť budú 19,6 miliardy eur. Preto sa treba k problému postaviť realisticky a ubrať z plánov, ktoré vyzerajú dobre iba na papieri,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Riešením sú cesty I. triedy

Nevyhovujúcu situáciu môže vyriešiť vypustenie časti do značnej miery zbytočných rýchlostných ciest a ich nahradenie cestami I. triedy, ktoré budú postavené na rýchlosť 110 km/h. Výstavba takejto siete je nielenže výrazne lacnejšia, ale dá sa zvládnuť aj za oveľa kratší čas. „Ušetrili by sme tým nielen takmer 5 miliárd eur, ale motoristi by tieto cesty mohli využívať aj o päť rokov skôr, než keby čakali na pôvodný plán štátu. Navyše, ciest I. triedy môžeme postaviť viac, čím sa zlepší doprava v regiónoch,“ hovorí Ondrej Matej.

Preto Inštitút pre dopravu a hospodárstvo navrhuje, aby sa namiesto 1 984 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ako plánuje štát, postavilo 1 415 kilometrov ciest tohto typu. Pribudlo by však ďalších 1 163 kilometrov ciest I. triedy stavaných na rýchlosť 110 km/h. Motoristi by získali o takmer 600 km kvalitných ciest viac, dostali by sa k nim skôr a za nižšiu cenu. „Takáto cestná sieť by bola výrazne efektívnejšia než to, čo dnes plánuje štát. Doprava by sa viac rozptýlila v regiónoch a vyriešil by sa aj problém s cestami I. triedy, ktoré sú momentálne v dezolátnom stave. Stačí spomenúť úseky ako napríklad Martin – Turčianske Teplice či Veľký Krtíš – Lučenec,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Bez otvárania dlhovej brzdy

Okrem toho, efektívnu cestnú sieť možno postaviť aj bez otvárania dlhovej brzdy, na ktoré tlačí vládny Smer-SD. Dá sa totiž financovať kombináciou viacerých zdrojov. Išlo by najmä o úver štátu, ktorý by bol krytý z výberu cestného mýta a predaja diaľničných známok a prostriedkov štátneho rozpočtu. „Na úver by sme vedeli dostať po vzore Rakúska výnimku od Európskej komisie, vďaka čomu by sa nezapočítaval do verejného dlhu a nemal by vplyv na dlhovú brzdu,“ vysvetľuje Ondrej Matej. Navyše, cesty I. triedy stavané na rýchlosť 110 km/h je možné plne odfinancovať zo štátneho rozpočtu.  Náklady na ich výstavbu by totiž boli iba necelých 3,5 miliardy eur. „K efektívnej cestnej sieti sa vieme dopracovať aj bez zbytočného zadlžovania Slovenska a dlhého čakania. Je teda načase, aby štát svoje plány prehodnotil. Inak hrozí, že sa bude opakovať situácia z výstavby diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, ktorej dokončenie sa stále posúva. A na kvalitné cesty budeme čakať desiatky rokov,“ varuje Ondrej Matej.